História vodárenstva na Slovensku

Dejiny zásobovania pitnou a úžitkovou vodou na Slovensku sú veľmi bohaté a spájajú sa najmä s rozvojom ťažobného priemyslu. Prvé zmienky o vodovodoch pochádzajú zo začiatku 14. storočia. Prvými vodovodmi na území Slovenska boli vodovod Gróbňa z roku 1323 a Turčekovský vodovod pre mesto Kremnicu. Významný bol aj vodovod v Španej doline a Bardejovský vodovod.

Mesto Kremnica bolo známe ťažbou zlata. Na tieto účely slúžili aj dva úžitkové vodovody, ktoré sa tu nachádzali. Vodovod Gróbňa (v starých mapách označovaný ako Lauterwasser Grauben) bol zásobovaný vodou z potoka Bystrica, od ktorého viedol privádzač v dĺžke 2,5 km. Slúžil najmä pre potreby mincovní na Zámockom námestí v Kremnici. Nazýval sa aj Horná Gróbňa, pretože okrem neho existoval aj 1300 m dlhý privádzač Dolná Gróbňa, ktorý zabezpečoval vodu pre potreby radnice a studní.

Turčekovský vodovod (Trubes Wasserführung) bol vodovod úžitkovej vody, vybudovaný v rokoch 1443 až 1500. Privádzal vodu z Turčeka (povodie Váhu) do Kremnice (povodie Hrona) pre banské a iné technické účely (pohon strojného zariadenia). Aby bol možný gravitačný prívod vody medzi dvoma povodiami, musela sa preraziť vodná štôlňa pod vrchom Revolta. Celková dĺžka privádzača bola 17 277 m, s priemerným odberom vody 600 l/s z rieky Turiec a jej prítokov. Voda sa privádzala na najvyšší bod údolia, odkiaľ ju potom bolo možné rozviesť ku všetkým údolným banským dielam v Kremnici. Opis prívodu je takýto: „Vodovod je otvorený náhon z väčšej časti vykopaný v zemi, spevnený po bokoch drevenou guľatinou v priemernej šírke 1,4 až 2,1 m, vysoký 0,6 až 1 m. Horná časť je chránená drevenými „štepinami“ (šindľom) proti znečisteniu, zanášaniu a zamŕzaniu. Náhon je vedený šiestimi štôlňami vytesanými v skale v celkovej dĺžke 1730 m. V dĺžke 2570 m je vybudovaný kruhový kanál profilu 1,1 m“.

foto_historia_vodarenstva

Turčekovský vodovod je stále funkčný a voda z neho sa využíva na energetické účely

 

Špaňodolinský vodovod fungoval v rokoch 1605 až 1907. Privádzal vodu unikátnym systémom drevených žliabkov spod Prašivej do Špaňodolinského banského revíru, kde bol zdrojom pohonu banských strojov. Jeho výdatnosť bola až 90 litrov/sek.

Voda sa viedla gravitačne vo veľmi malom sklone po svahoch Prašivej z povodia Váhu do povodia Hrona na ťažbu medených rúd a ich úpravu. Vodovod mal celkovú dĺžku 35 364 m a jeho technická konštrukcia bola jednoduchá a vysoko funkčná. V zložitom teréne, prevažne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný chodník šírky 2,5 až 3 m. V ňom bližšie k svahu, na stĺpoch alebo na podložkách (peľstrách), boli uložené vzájomne začapované drevené žľaby (asi 8 m dlhé). Chodník slúžil na dennú pochôdzku údržbárov a na dopravu materiálu pri opravách, výmene žľabov a pri príprave na zimnú prevádzku. Na zimu sa žľaby zakrývali drevenými krytmi a zasýpali sa lístím, aby voda nezamŕzala. Profil žľabov nie je známy, ale zrejme bol polkruhový, vydlabaný do guľatiny, ako sa to v tomto regióne donedávna bežne robilo. Údržbárske práce vykonávali tzv. „žlebiari“. V roku 1917 sa práce v baniach zastavili, preto sa vodovod prestal využívať.

Vznik bardejovského vodovodu súvisí so stavbou mestského opevnenia. Významnú časť tohto opevnenia tvorili vodné priekopy, ktoré začali stavať v rámci projektu na zdokonalenie obranného zariadenia podľa nariadenia kráľa Žigmunda z roku 1423. Svedčia o tom aj najstaršie písomné doklady. Zo zápisu v počtovej knihe mesta z 8. júna 1426 sa dozvedáme, že mesto zaplatilo za prívod vody do pevnostnej priekopy i za mach na tesnenie rúr. Vodovodné rúry zhotovovali z borovicových kmeňov, spájaných železnými prstencami.

Od roku 1429 pod dohľadom známeho rúrnika, vodovodného majstra Mikuláša z Krakova, sa vodovod rozšíril a vybudovali sa cisterny na akumuláciu vody. V tomto období sa objavuje prvý zoznam platiteľov za vodu, tzv. „Roergelt, rúrny poplatok, vodné“. Aj keď nejestvovali domové prípojky a voda sa odoberala len voľne z cisterien na námestí, každý majiteľ domu na uliciach s vodovodom musel platiť vodný poplatok.

Osobitný význam v tomto období mala výstavba vodovodu v Bardejovských kúpeľoch v 19. storočí. Prívodné a rozvodné potrubia boli z drevených rúr. Vodu zachytávali z troch prameňov v lokalite „Tri studzinky“. Okrem pitnej vody rozvádzali dreveným potrubím aj minerálnu vodu. V tejto dobe nainštalovali prvé domové prípojky. Vodu priviedli do stojanových výtokov na dvory najvýznamnejších budov, ako boli nemocnica, kláštor, ľudová škola a súd. Celková dĺžka starého bardejovského vodovodu po niekoľkonásobnom rozšírení je 6006 m. Vodovod v Bardejovských Kúpeľoch aj s prívodným potrubím meral približne 4000 m, takže celková dĺžka dreveného vodovodného potrubia bola asi 10 km. Pretože počet domov a obyvateľov neustále rástol a do mesta pritekalo počas celých 500 rokov rovnaké množstvo vody, vodovod nestačil zásobovať mesto už začiatkom 19. storočia.

V období 1868 až 1944 na Slovensku dochádza k rozmachu budovania prvých vodovodov v dnešnom poňatí a s nimi aj prvých kanalizácií. Príklady sú uvedené v tabuľkách.

Výstavba vodovodov

1886Bratislava1912-1919Rimavská Sobota
1886Trenčianske Teplice1912Kežmarok
1896Spišská Nová Ves1924Ružomberok
1902Komárno1929Nitra
1905Levoča1930Bánovce nad Bebravou
1906Prešov1932Topoľčianky
1906-1911Košice1932Poprad
1905Rožňava1934Piešťany
1908Žilina1936Humenné
1909Prievidza1939Michalovce
1911Trenčín1941Trnava
1911Bernolákovo1942Krupina

 

Výstavba kanalizácií

1850Dobšiná1919Partizánske
1886 – 1903Bratislava1930Lučenec
1900Spišská Nová Ves1930Nitra
1902Komárno1929Nitra
1905Levoča1932Poprad
1906-1912Prešov1934Dolný Kubín
1910-1911Košice1935Liptovský Mikuláš
1912Rimavská Sobota1934-1948Myjava
1911Kežmarok1936Humenné
1913Žilina1939Martin

Do roku 1951 sa činnosť vodární a kanalizácií zabezpečovala formou stredísk, ktoré boli podriadené obciam a mestám. Vo väčších mestách (Bratislava, Košice, Prešov) boli organizované ako podniky a hospodárske organizácie, napojené na rozpočet obcí. Po roku 1945 to boli mestské verejné podniky, kam boli začlenené vodárne, kanalizácie, elektráreň, plynáreň, letné kúpalisko, miestna doprava i výroba umelého ľadu a neskoršie dostali formu komunálnych podnikov po určitom rozdelení podľa činnostnej náplne a hospodárenia.

V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa dosiahol najväčší prírastok obyvateľov, napojených na verejný vodovod. Charakteristickým znakom tohto obdobia je prudký nárast spotreby, ktorý bol spôsobený nízkou cenou vody. Rozvoj verejných vodovodov sa sústredil na zabezpečovanie zdrojov vody a technickej infraštruktúry pre komplexnú bytovú výstavbu. Tak sa zvyšoval počet zásobených obyvateľov a zvyšovaním komfortu bývania aj neúmerná špecifická spotreba vody, ktorá prevyšovala potrebu vody vo vyspelých krajinách sveta. Tento trend pokračoval až do začiatku deväťdesiatych rokov.

UkazovateľJednotka195019601965197019751980198519901995200020052008
Celkový počet obyv.Tisíc346339944374452947394984516053045364539653855397
Počet obyv. zásobovaných vodou z verejných vodovodovTisíc68911041423196624813125359139904257445545944676
% podiel%19,927,632,543,452,462,769,675,279,482,685,386,6
Dĺžka vodovodnej siete (bez prípojok)Km14283325534081841125013808163921905821236232542571927 439
Špecifická spotreba vody v domácnostiachl/obyv/deň195,5140,2120,894,987,3
Počet obyv. bývajúcich v domoch napojených na kanalizáciuTisíc429785985127716082025238226892815292830763189
% podiel%12,419,622,228,233,940,446,250,752,554,557,159,1
Dĺžka kanalizačnej sietekm59012371854252733083951468451225640620875429244

Celková špecifická spotreba vody v SR v roku 1990 dosiahla hodnotu 425,2 l/obyv./deň a špecifická spotreba vody pre obyvateľstvo 195,5 l/obyv./deň. Po roku 1990 sa naďalej zvyšuje počet zásobovaných obyvateľov, hoci podstatne miernejším tempom. V jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky boli miera prírastku, ako aj vývoj špecifickej spotreby, diferencované v závislosti od dosiahnutej úrovne rozvoja verejných vodovodov, zabezpečenosti zdrojov pitnej vody, ale aj ekonomických podmienok regiónu (napr. v okrese Vranov nad Topľou je podiel zásobovania obyvateľstva menej ako 50 %).

Množstvo spotrebovanej vody pokleslo v období rokov 1990-2004 o cca 40-45 %. Na znižovaní spotreby vody sa výrazne podieľal priemysel a iné faktory, ako napríklad zmeny ekonomických pomerov, zmeny vlastníckych pomerov, zodpovednosť za zásobovanie vodou a podobne, čo prinieslo so sebou zmeny v cenovej politike, útlm výroby, reštrukturalizáciu podnikov, obnovenie odberov z vlastných zdrojov, zavádzanie vodomerov a spotrebičov s menšou spotrebou vody.

Použité zdroje:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tur%C4%8Dekovsk%C3%BD_vodovod

http://www.kremnica.sk/index.php?Itemid=8&id=4&option=com_content&task=view

Kriš, J. – Hélia, P. – Kvetan, J. – Karacsóny, V. – 120 rokov bratislavskej vodárne, 1886-2006, Bratislavská vodárenská spoločnosť, 2006

 

Spracovala: Ing. Veronika Gilanová, OMP BVS, a. s.